PKD je dominantne dedičné ochorenie obličiek, pri ktorom sa tvoria cysty, čo vedie k zlyhaniu orgánu. Tieto cysty sa v obličkách nachádzajú už od narodenia mačiatka, sú však veľmi malé. Postupne sa zväčšujú a narušujú funkciu obličiek. Ich veľkosť môže časom dosiahnuť až 2 cm, v jednej obličke ich môže byť až 200. Nakoľko cysty rastú obvykle veľmi pomaly, mnoho postihnutých jedincov v mladom veku neprejavuje žiadne príznaky. Podľa veľkosti a počtu cýst dochádza k pomalému zhoršovaniu zdravotného stavu, zväčša vo veku 3 – 7 rokov sa objavia prvé príznaky. Ak je už zničených 75% obličkového tkaniva, dochádza k ich zlyhaniu, ktoré sa prejavuje depresiami, nechutenstvom, nadmerným príjmom tekutín, nadmerným močením a chudnutím.

PKD sa týka najmä perzských a exotických mačiek, kde je postihnutých až 38% jedincov. Taktiež sa toto ochorenie týka i plemien, kde bolo povolené prikríženie perzských mačiek, ako sú britské mačky, kartúzske, burmily, birmy, ragdoll, cornish rex, devon rex. Môže sa objaviť i u iných plemien, tu je však už nízke riziko výskytu PKD.Vzhľadom k dedičnej povahe je toto ochorenie nevyliečiteľné. Preto je dôležitá prevencia, ktorá je v chovateľskej práci.Pokiaľ jeden z rodičov je pozitívny, rodia sa postihnuté mačiatka, a to asi 50%. Všetky pozitívne zvieratá sú heterozygóti, t.j. majú pozitívny i negatívny gén pre PKD. Homozygóti sa nerodia, nakoľko ich postihnutie je nezlučiteľné s embryonálnym životom. PKD sa v rodovej línii udržuje minimálne v 4 generáciách a všetky postihnuté zvieratá mali postihnutých predkov. Preto je nutné mačky i kocúrov určených k chovu pred ich rozmnožovaním vyšetriť.

Problematikou PKD sa zaoberalo i generálne zasadnutie FIFe v Malmö v Švédsku, kde bol podaný návrh na povinné testovanie perzských a exotických mačiek. Tento návrh bol zamietnutý kvôli zlej koncepcii, takže je len otázkou času, kedy budú tieto testy povinné.Možnosti diagnostiky sú ultrasonografické vyšetrenie a genetické testy. Najskoršia diagnostika ultrasonografickým vyšetrením je možná vo veku 7 týždňov, nakoľko sú však cysty veľmi malé, je nepresná. Po 10. mesiaci veku je táto diagnostika presná na 95 – 98%. Diagnostiku však môže vykonávať len skúsený veterinár, ktorý disponuje zariadením s vysokou citlivosťou. Nakoľko cysty rastú postupne a pomaly, testy je dobré opakovať.Najpresnejšie sú však genetické testy, kde máte 100% istotu výsledku a netreba ich opakovať.