Prípad domácej mačky z ostrova Rujana v Nemecku, nakazenej vírusom vtáčej chrípky H5N1, vyvolal vlnu znepokojenia medzi chovateľmi mačiek. Napriek informáciám médií, diskusným fóram s odborníkmi a oficiálnym stanoviskám štátnych orgánov, nie sú mnohým majiteľom mačiek celkom jasné viaceré súvislosti.
Web Happy Cat aktuálne prináša odpovede na zásadné otázky, ktoré nám v rozhovore poskytol
virológ prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc. – vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied.
Kŕmenie mačky surovým mäsom z hydiny
| Mnohí chovatelia uprednostňujú vo výžive mačiek podávanie surového mäsa (ktoré najprv po dobu cca. 48 hodín hlboko premrazia), hydinu nevynímajúc. V súvislosti s vtáčou chrípkou, z obáv z možného nakazenia nebezpečným vírusom, však od tejto praxe upúšťajú. Niektorí majitelia hydinové mäso z jedálnička mačky celkom vylúčili alebo ho podávajú len varené, nakoľko je všeobecne známe, že tepelnou úpravou sa vírus zničí. Čo však robiť v situácii, keď mlsný jazýček našej mačky takto upravené mäso odmieta a vyžaduje surové? Z prísne vedeckého hľadiska sa ukazuje, že ani táto situácia nie je nebezpečná. F. Čiampor podáva vysvetlenie: Pre vírus H5N1 je uskladnenie pri teplote mínus 20°C ideálne, t. j. pri zmrazení surového mäsa z infikovanej hydiny ho síce nezničíme, ale vírus je veľmi citlivý na zmeny teplôt. |
|
 |
Mačke logicky nedávame mäso v zmrazenom stave, ale ho postupne rozmrazujeme a podávame, až keď má optimálnu izbovú teplotu. Podľa F. Čiampora, vírus však práve túto veľkú zmenu teploty neprežije. Pokles teploty na nulu je už pre vírus kritický, a kým mäso dosiahne požadovanú izbovú teplotu, môžeme si byť istí, že je celkom zničený. |
Mačka s voľným výbehom
| Prirodzene, ešte väčšie starosti majú o svojich miláčikov majitelia mačiek, ktorým je dopriaty aj voľný výbeh pri dome, v záhrade či ničím neobmedzovaný slobodný život v širšom teritóriu. V zónach výskytu nákazy vtáčej populácie, najmä v ohniskách nákazy, je pravdepodobnosť kontaktu mačky s vtákom infikovaným vírusom H5N1 reálna. Ako sa má majiteľ mačky zachovať? Snaha riešiť tento problém zákazom výbehu mačky najskôr narazí na absolútne nepochopenie – mačku už raz zvyknutú na slobodu a voľný výbeh doma neudržíme. Pre mačku by to znamenalo týranie s nepredstaviteľnými následkami, ktoré by viedli prinajmenšom k vážnym poruchám správania. Celkom mladé mačky sa ešte môžeme pokúsiť naučiť chodiť na vychádzky s postrojom na vodítku a kopírovať tak správanie zodpovedných kolegov psíčkarov, ktorí z preventívnych dôvodov nenechávajú svojich miláčikov voľne pobiehať, zvlášť nie bez dozoru. |  |
 |
Pre ostávajúcu väčšinu majiteľov mačiek s voľným výbehom môže priniesť určité uspokojenie opäť vedecká argumentácia virológa F. Čiampora: Žiaden prenos nákazy vtáčej chrípky na mačku, až na prípad z Rujany, nebol v histórii doteraz zaznamenaný. Ani v tomto prípade nejde o bežnú, ale skôr výnimočnú situáciu. Treba brať do úvahy, že na ostrove Rujana sa vírus vyskytuje vo veľkej koncentrácii, vzhľadom na intenzívny charakter osídlenia ostrova vtáčou populáciou. Ďalším rozhodujúcim faktorom je nepochybne odolnosť imunitného systému mačky, jej aktuálny zdravotný stav a kondícia. To znamená, že zdravá mačka, v dobrej telesnej aj duševnej kondícii, aj napriek kontaktu s vtákom infikovaným vírusom H5N1, sa týmto vírusom nenakazí. Majitelia mačiek by preto nemali podliehať žiadnej panike. Mačku nie je potrebné, ak na to nie je zvyknutá, doma proti jej prirodzenosti zadržiavať alebo ju izolovať, ani ju neslobodno v panike vyháňať či opustiť. |
Naopak, treba sa o ňu zodpovedne a s láskou starať tak, aby bola preventívne očkovaná proti bežným mačacím vírusom, ošetrená voči vonkajším i vnútorným parazitom a chránená proti nákazlivým ochoreniam vrátane besnoty. Len chorý alebo stresovaný organizmus s oslabeným imunitným systémom môže za určitých okolností a vplyvom ďalších faktorov poskytnúť podmienky a predpoklady pre mutáciu vírusov. U zdravej a dobre živenej mačky nemá nebezpečný vírus H5N1 prakticky žiadnu šancu a jej organizmus by mal takéto stretnutie zvládnuť bez následkov.
Fakty o vtáčej chrípke
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov,....atď.
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy.
Viac podrobností sa dozviete na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Info 3/2006© PhDr. Mária Malíková