Toxoplazmóza je ochorenie zvierat a ľudí, ktorého publicita vzrástla najmä kvôli legendám a tajomnosti, ktorú so sebou prináša nedostatočná znalosť faktov. Práve tie však odhaľujú zaujímavé skutočnosti, vďaka ktorým možno rozptýliť často zbytočne prehnané obavy verejnosti. |
Klinické ochorenie |
Toxoplazmózu vyvoláva jednobunkový parazit Toxoplasma gondii. U mačiek môže prebiehať vo forme závažnej infekcie alebo naopak, nevýraznej. Podľa údajov z odbornej literatúry dosahuje prítomnosť protilátok v krvi domácich mäsožravcov celosvetovo až 60% úroveň. Tieto údaje však hovoria o tom, že daný počet zvierat sa v minulosti stretol s pôvodcom ochorenia a prekonal ho. Nemusí to znamenať, že by tieto zvieratá boli aktuálne choré a predstavovali by riziko pre svojich majiteľov. |
|
|
Skupinu s vyšším stupňom ohrozenia voči získaniu a prejaveniu nákazy tvoria imunitne oslabené zvieratá, najmä mačky pozitívne na FeLV (mačacia leukémia) alebo FIV (mačací AIDS) a tiež zvierací pacienti podstupujúci onkologickú terapiu. |
Diagnostika toxoplazmózy |
|
Zakladá sa na vyšetrení krvných protilátok (serológia) alebo detekcii samotného parazita z trusu zvieraťa (koprológia). Nevyhnutná je správna interpretácia výsledkov. Krvné protilátky sa totiž rozlišujú na protilátky akútnej fázy (IgM, IgA) a „chronické“ protilátky (IgG). V medicíne veterinárnej aj humánnej je dôležité práve rozlíšenie týchto dvoch typov protilátok. Tie prvé vypovedajú o akútne prebiehajúcom ochorení a tie druhé len o tom, že sa organizmus v minulosti konfrontoval s T.gondii. |
|
Takisto je pre stanovenie diagnózy nevyhnutné určiť dynamiku protilátok, čiže ich vzostup, respektíve pokles, ktorý sa v krvi priebežne odohráva. Preto je krajne nezodpovedné vzbudzovať u tehotnej ženy obavy z vývoja gravidity len na základe prostého zistenia protilátok typu IgG. |
|
Podľa odborníka na toxoplazmózu doc. RNDr. Františka Ondrisku, PhD. z Oddelenia parazitológie Laboratória HPL s.r.o. v Bratislave sa totiž takéto protilátky vyskytujú u 30 až 40% ľudskej populácie. Nasadenie agresívnych liečiv „na protilátky“ nemá podľa neho opodstatnenie, pretože tie účinkujú len na aktívnu formu parazita (tachyzoity. Rovnako nezmyselné je vyvolávať u budúcich mamičiek obavy z „prebudenia“ spiacej toxoplazmovej cysty počas tehotenstva. Môže k tomu dôjsť len vo výnimočných prípadoch - u pacientov so silne oslabeným imunitným systémom, napríklad vírusom HIV alebo pacientov s onkologickým ochorením. |
|
|
Toxoplazmóza v číslach |
Zaujímavé sú údaje Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR o pozitivite protilátok toxoplazmózy na Slovensku za obdobie rokov 2006 až 2008.
Graf č.1 vyjadruje údaje o vyšetrení krvných protilátok mačiek a psov. Aj keď štatistiky nie sú úplné, nakoľko sa nejedná o chorobu zvierat povinnú hláseniu, v porovnaní s celosvetovým priemerom ide o veľmi nízke čísla. Významne sa pod to podpisuje vyspelá úroveň chovu a kŕmenia domácich zvierat.
Graf č.2 vypovedá o infekčnosti mačacieho trusu a výsledné hodnoty sú tiež veľmi nízke. |
Graf č.1
TOXOPLAZMÓZA v SR podľa údajov ŠVPS SR za obdobie rokov 2006-2008: Percentuálny výskyt pozitivity vzoriek vyšetrených serologicky (z krvi).
Graf č.2
TOXOPLAZMÓZA v SR podľa údajov ŠVPS SR za obdobie rokov 2006-2008: Percentuálny výskyt pozitivity mačacieho trusu vyšetreného koprologicky. |
Záverom |
Riziko prenosu toxoplazmózy zo zvieraťa na človeka je veľmi malé. Dôvodov je niekoľko:
- mačka vylučuje oocysty (vajíčka) parazita len po obmedzený čas, cca. 14 dní a najčastejšie len raz počas jej života, zväčša vo veku 3 až 8 mesiacov
- vylúčené oocysty v truse ešte nie sú infekčné, musia prekonať proces sporulácie, ktorý trvá niekoľko dní a pri každodennom čistení mačacej toalety tak nehrozí riziko infekcie
- podľa výsledkov zahraničných štúdií je prenos oocýst zo srsti mačky hladkaním veľmi zriedkavý a nepravdepodobný
- hladina protilátok typu IgG v krvi majiteľky mačky zistená pred otehotnením poskytuje ochrannú funkciu voči pôsobeniu T.gondii v priebehu tehotenstva
|
©Text: MVDr. Peter Skladaný
Ilustračné foto: internet
©Moja Mačka: Článok bol publikovaný v časopise Moja Mačka 3/2009
www.mojamacka.com |