Sisi

Aby som začala od začiatku...najprv sme mali psa. Zarytí „mačkári“ budú určite protestovať, že prečo píšem o psoch, keď toto je stránka o mačke...ale ono to naozaj začalo psom...vlastne nie...začalo to oveľa skôr, keď som bola ešte školopovinné dieťa a nosila som tašku na chrbte a v škole som sa neustále bránila „mliečnym desiatám“, ktoré iní zbožňovali a ja som ich prepašovala a kŕmila s nimi mačky na ulici. Neskôr, keď som síce bola ešte stále školopovinné dieťa a stále nosila tašku na chrbte (aby mi náhodou nenarástla krivá chrbtica), ale už som chodila do inej školy, začala som tieto túlavé mačiatka nosiť domov. Celkove som ich doniesla asi sedem...a vždy môj otec vyhlásil, že mačky do bytu nepatria a že sa musia ubytovať niekde, kde im bude dobre.

Potom som chodila do školy ďalej, už som nemusela nosiť tašku na chrbte, lebo sa ukázalo, že moja výška ani rýchlosť rastu žiadnu krivú chrbticu nedovolí a na mačky sme akosi pozabudli. Zobrali sme si domov psa jazvečíka, ktorý sa mal u nás tiež najlepšie a ktorý s nami strávil celých 16 rokov...a keď prišiel jeho čas, nastalo akési prázdno ..... a potom to prišlo. Rozmýšľali sme aké zviera by sa hodilo babičke, aby s ním už nemusela päťkrát denne v každom čase i nečase von a ktoré by poskytlo osamelej osobe spoločnosť. Samozrejme, že zvíťazila mačka. Tak sme sa rozhodli, že jej zaobstaráme do jej prázdneho bytu mačiatko ako spoločníka .

Dohodli sme sa a jedného dňa sa v novinách objavil inzerát: darujem mačiatko. Sedem týždňové, krásne, hravé, chlpaté a celé biele ako mliečko, ktoré malo naliate v miske na dvore. Babička si bola preň. Mačiatko sa narodilo ako jedináčik, a teda bolo dosť veľké a po dvore ho opatrne prenášal hore-dole psík v tlame. Dohodli sme sa, že pokiaľ vybavíme všetky očkovania a naučíme mačiatko na čistotu, (samozrejme, že mačiatka sa na žiadnu čistotu učiť nemusia, oni sú čistotné hneď od narodenia, ale nejakú zámienku, aby sme sa mohli „pohrať“ sme si museli vymyslieť) necháme si ho doma. A takto bežal čas, až sme našej babičke povedali, že mačiatko je už naše a že jej ho požičiame, keď pôjdeme na dovolenku.

Na balkóne pozoruje ľudí v parku a vtákov na oblohe. A keď k nám vletí mucha alebo lúčny koník do bytu, ihneď sa prejavia jej lovecké pudy ....a my nemáme doma jedinú muchu.

Čaká nás, kedy prídeme domov. Je strašidelne zvedavá a najradšej má, keď domov prinesieme kvety. Vtedy si myslí, že je to všetko len a len pre ňu. Aj papier, aj tie voňavé zelené ozdoby v kytici, s ktorými sa dá tak nádherne hrať a za ktoré sa dá kytica povláčiť po celom byte. Zreviduje každý nákup a potom na nás číha z igelitovej alebo inej nákupnej tašky a tiež si myslí, že sme to priniesli len pre ňu.

Jeden čas sme mali doma akvárium, kam si jeden kamarát schoval asi jedenásť rybičiek. Nezostala mu ani jedna. Teraz máme doma tiež akvárium a naša Sisi si zase myslí, že je to pre ňu nejaký hlavolam, aby sa pocvičila ako prekabáti ten čierny vrchnák, ktorý jej zakrýva výhľad na „jej“ rybičky zhora.

Teraz má už dva a pol roka, boli sme ju predviesť na dvoch výstavách ako mačku domácu a na jednej porazila svojou krásou a miernou povahou všetky domáce mačky, ktoré sa vtedy zúčastnili.
K rybičkám sa ešte stále nedostala, takže sa im darí dobre.

Výstavy:

Bratislava, február 2004 - BIS - Najlepšia domáca mačka