Murka som objavila na jeseň v roku 2001 u nás v práci v kotolni. Bol to maličký kocúrik, ktorý mal snáď všetky mačacie choroby, parazity nevynímajúc. Tak som ho vzala k veterinárovi, ktorý ho odblšil, nasadil mu antibiotiká, mastičku a kvapky do očiek, odčervovacie tabletky a hajde späť do kotolne. S kolegom sme ho začali liečiť a Murko sa pomaličky zotavoval. |
 |
 |
Jeden októbrový víkend som požiadala manžela, aby išiel so mnou dať Muríkovi lieky a granule. V tej dobe sme mali ešte psíka Branda a toho sme vzali tiež so sebou. Muríka sme vybrali pred kotolňu a Brando sa vehementne dobíjal z auta obzrieť si to strapaté „šteniatko“. Vzali sme ho preto na vodítko a opatrne sme ich nechali k sebe približovať. |
Na počudovanie sa Murko psa vôbec nebál, obtieral sa mu o predné laby a zjavne sa mu v tom veľkom, teplom kožuchu páčilo. Brando sa snažil zaradiť ten podivný pach k niečomu čo pozná, ale zbytočne, toto bolo jeho prvé stretnutie s mačkou a dopadlo výborne. A tak bez veľkého plánovania mal už večer Murík „vlastný“ trojizbový, vykurovaný byt v paneláku s pravidelnou stravou a dvojčlenným obslužným personálom. |
 |
 |
Nemá síce tituly, ani vznešený pôvod, ale je veľký mazel, vzorne sa stará o všetky naše mačičky a my aj mačičky ho máme za to strašne radi. |
 |