Chov ušľachtilých mačiek v posledných rokoch na Slovensku zaznamenáva výrazný vzostup. Spolu s chovateľskými úspechmi sa zároveň objavujú niektoré problémy, ktoré sa donedávna nevyskytovali v takej miere a často ani ich príčiny neboli známe. Patrí k nim, napríklad, úhyn mačiatok v dôsledku nesprávne zvoleného rodičovského páru - vzhľadom na ich krvné skupiny. Súčasné možnosti veterinárnej medicíny už aj u nás napomáhajú postupne zlepšovať kvalitatívnu stránku chovu. Každý zodpovedný chovateľ by mal preto poznať krvnú skupinu potenciálnej chovnej mačky a kocúra ešte pred ich zaradením do chovu, resp. pred uskutočnením plánovaného krytia. S cieľom zorientovať sa v tejto problematike Vám prinášame odborný článok MVDr. Róberta Žuffu z Bratislavy. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Charakteristika krvných skupín | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V roku 1907 Ján Jánský prvý správne popísal pokusmi so zhlukovaním červených krviniek 4 krvné skupiny ľudí označených vtedy I,II,III,IV, neskôr klasifikované ako 0, A, B, AB. Postupne boli spoznávané ďalšie krvné systémy, podskupiny a variety krvných skupín ľudí. V roku 1940 bol Landsteinerom a Wienerom objavený systém Rh (tzv. Rh faktor). V roku1953 boli objavené krvné skupiny u mačiek, avšak podrobnejšie boli popísané a prebádané až v roku 1981.V súčasnosti rozlišujeme 3 základné krvné skupiny u mačiek :A, B a AB. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čo je princípom krvných skupín? | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krvnú skupinu každého jedinca (človek, zviera) určuje molekula cukru umiestnená na konci oligosacharidového reťazca nachádzajúceho sa na povrchu červenej krvinky. Podľa zloženia tohoto koncového cukru potom rozlišujeme:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V krvi každého zdravého cicavca sú okrem krviniek s príslušnou krvnou skupinou ( tzv. aglutinogénov) zvyčajne prítomné aj protilátky (aglutiníny) proti krvinkám iných krvných skupín (obr1.). Na základe prítomnosti, či neprítomnosti, resp. množstve týchto protilátok môže, v prípade vzájomného zmiešania krvi odlišných krvných skupín, nastať nežiadúca reakcia aglutinogén - aglutinín a výsledkom môže byť aglutinácia - zhlukovanie alebo hemolýza - rozpad červených krviniek (obr. 2a,2b,2c.). Dôsledkom je znefunkčnenie krviniek . |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Konkrétne u mačiek | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
*titer = najnižšie riedenie, pri ktorom ešte dôjde k reakcii aglutinín + aglutinogén. Prakticky to znamená nezlučiteľnosť krvných skupín, najmä v prípade ak príjemcovi B podáme krv darcu A. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dedičnosť krvných skupín mačiek | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V praxi:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Niektoré príklady výsledkov krížení : | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výskyt u jednotlivých plemien | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Môžeme vychádzať len z údajov pochádzajúcich z krajín, kde sa krvné skupiny bežne testujú už niekoľko rokov, najmä v USA a vyspelej Európe. Všeobecne sa dá povedať, že u väčšiny plemien výrazne prevažuje skupina A. Takmer 90-100% krvnej skupiny A sa vyskytuje u burmíl, mainských mývalích, siamiek, domácich, tonkinov, himalájskych, nórskych lesných a plemena manx. Britské krátkosrsté, devon a korniš rex majú najvyšší výskyt B skupiny (až 40%). |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krvné skupiny u európskych domácich mačiek | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kedy je dobré poznať krvnú skupinu mačky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najčastejšie indikácie, kedy je prínosné poznať krvnú skupinu mačky sú:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
FNI (Feline neonatal isoerythrolysis, novorodenecký rozpad červených krviniek) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
K vzniku dochádza, ak je matka krvnej skupiny B (s vysokým prirodzeným titrom anti-A) spárená s kocúrom skupiny A (AB). Výsledkom môže byť, že minimálne polovica narodených mačiat má krvnú skupinu A. Materské mlieko mačacej mamy má prvé dni po pôrode vysoké hladiny anti-A protilátok. Po jeho napití, hneď po narodení, mača príjme protilátky anti-A od matky a tieto protilátky sa naviažu na červené krvinky skupiny A mačaťa a spôsobia ich zhluknutie alebo rozpad. Príznaky sa môžu prejaviť ihneď po napití alebo v 1.týždni veku. Najčastejšie prejavy sú:
Jediná možná liečba spočíva v okamžitom odstavení a umelom kŕmení (minimálne do 24h po pôrode). Mača však, pokiaľ prežije, väčšinou zaostáva vo vývoji a je chudokrvné. V prípade, že došlo k pôrodu a predpokladáme možné komplikácie, musíme mačiatka okamžite odstaviť ihneď po narodení, tzn. nesmú sa vôbec napiť materského mlieka. V tomto prípade je možné ešte z pupočníkovej krvi určiť akú skupinu mača má, a následne rozhodnúť, či môže piť materské mlieko alebo bude odstavené. Celému problému sa samozrejme dá predísť určením krvnej skupiny rodičov ešte pred párením. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako sa dá určiť krvná skupina | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|