V roku 1907 Ján Jánský prvý správne popísal pokusmi so zhlukovaním červených krviniek 4 krvné skupiny ľudí označených vtedy I,II,III,IV, neskôr klasifikované ako 0, A, B, AB. Postupne boli spoznávané ďalšie krvné systémy, podskupiny a variety krvných skupín ľudí. V roku 1940 bol Landsteinerom a Wienerom objavený systém Rh (tzv. Rh faktor). V roku1953 boli objavené krvné skupiny u mačiek, avšak podrobnejšie boli popísané a prebádané až v roku 1981.V súčasnosti rozlišujeme 3 základné krvné skupiny u mačiek :A, B a AB.

Krvnú skupinu každého jedinca (človek, zviera) určuje molekula cukru umiestnená na konci oligosacharidového reťazca nachádzajúceho sa na povrchu červenej krvinky. Podľa zloženia tohoto koncového cukru potom rozlišujeme:

• systémy krvných skupín - kódované génom, či génmi v tesnej väzbe (napr. systém ABO, systém Rh, systém Lewis, systém P... u ľudí, A, B, AB u mačiek, systém DEA u psov)
• krvné skupiny (samotné) ako fenotypový prejav 1 alely génu (napr. krvné skupiny A, B, 0, AB u ľudí, A,B,AB u mačiek, DEA1,DEA2.. u psov )
• krvné podskupiny a varianty - (napr. A 1,A 2,A 3,A 1B... u ľudí, DEA1.1, DEA1.2 u psov)

V krvi každého zdravého cicavca sú okrem krviniek s príslušnou krvnou skupinou ( tzv. aglutinogénov) zvyčajne prítomné aj protilátky (aglutiníny) proti krvinkám iných krvných skupín (obr1.). Na základe prítomnosti, či neprítomnosti, resp. množstve týchto protilátok môže, v prípade vzájomného zmiešania krvi odlišných krvných skupín, nastať nežiadúca reakcia aglutinogén - aglutinín a výsledkom môže byť aglutinácia - zhlukovanie alebo hemolýza - rozpad červených krviniek (obr. 2a,2b,2c.). Dôsledkom je znefunkčnenie krviniek .

• Zviera s krvnou skupinou A má zároveň protilátky anti-B, avšak len nízke titry* (1:2 až 1:32).
• Zviera s krvnou skupinou B má prítomné protilátky v krvi anti-A vo vysokých titroch (1:64 až 1:2064)
• Krvná skupina AB je bez protilátok v krvi. Jej výskyt je vzácny. Na anti-A reaguje slabšie než skupina A a na anti-B zhruba rovnako ako skupina B.

*titer = najnižšie riedenie, pri ktorom ešte dôjde k reakcii aglutinín + aglutinogén.

Prakticky to znamená nezlučiteľnosť krvných skupín, najmä v prípade ak príjemcovi B podáme krv darcu A.

• A skupina je kompletne dominantná nad B aj AB, t.j. homozygoti AA a heterozygoti s genotypmi AB, AAB budú mať vždy skupinu A
• B skupina je recesívna k A aj k AB, t.j. aby mal jedinec skupinu B, musí mať genotyp BB
• AB skupina - recesívna k A ,dominantná k B (avšak údajne kocúr s krvnou skupinou B môže mať alely ABB)

V praxi:

• rodičia so skupinou B môžu mať len mačatá so skupinou B (AB?)
• rodičia so skupinou A môžu mať mačatá so skupinou A aj B príp. AB
• rodičia so skupinou AB môžu mať mačatá so skupinou AB aj B

Môžeme vychádzať len z údajov pochádzajúcich z krajín, kde sa krvné skupiny bežne testujú už niekoľko rokov, najmä v USA a vyspelej Európe. Všeobecne sa dá povedať, že u väčšiny plemien výrazne prevažuje skupina A. Takmer 90-100% krvnej skupiny A sa vyskytuje u  burmíl, mainských mývalích, siamiek, domácich, tonkinov, himalájskych, nórskych lesných a plemena manx. Britské krátkosrsté, devon a korniš rex majú najvyšší výskyt B skupiny (až 40%).

Najčastejšie indikácie, kedy je prínosné poznať krvnú skupinu mačky sú:

• Prevencia vzniku novorodeneckej izoerytrolýzy u mačiat po spárení matky B s kocúrom A, AB. Vzhľadom k približne rovnakému percentu výskytu krvnej skupiny A a B u britských mačiek, ktoré sú u nás pomerne početným plemenom, sa to javí ako nevyhnutné.

• Celá škála ochorení, pri ktorých je indikovaná transfúzia krvi - vhodné.

• V zámorí fungujúci systém krvných bánk, schopných dodať na požiadanie okamžite krv žiadanej krvnej skupiny v stave akútneho ohrozenia života zvierať .U nás zatiaľ hudba budúcnosti.

K vzniku dochádza, ak je matka krvnej skupiny B (s vysokým prirodzeným titrom anti-A) spárená s kocúrom skupiny A (AB). Výsledkom môže byť, že minimálne polovica narodených mačiat má krvnú skupinu A. Materské mlieko mačacej mamy má prvé dni po pôrode vysoké hladiny anti-A protilátok. Po jeho napití, hneď po narodení, mača príjme protilátky anti-A od matky a tieto protilátky sa naviažu na červené krvinky skupiny A mačaťa a spôsobia ich zhluknutie alebo rozpad. Príznaky sa môžu prejaviť ihneď po napití alebo v 1.týždni veku. Najčastejšie prejavy sú:

• náhla smrť
• slabosť, neschopnosť cicať, nápadne tmavý moč
• chudokrvnosť, žltačka
• odumretie konca chvosta
• trvalé poškodenie obličiek krvným farbivom

Jediná možná liečba spočíva v okamžitom odstavení a umelom kŕmení (minimálne do 24h po pôrode). Mača však, pokiaľ prežije, väčšinou zaostáva vo vývoji a je chudokrvné. V prípade, že došlo k pôrodu a predpokladáme možné komplikácie, musíme mačiatka okamžite odstaviť ihneď po narodení, tzn. nesmú sa vôbec napiť materského mlieka. V tomto prípade je možné ešte z pupočníkovej krvi určiť akú skupinu mača má, a následne rozhodnúť, či môže piť materské mlieko alebo bude odstavené. Celému problému sa samozrejme dá predísť určením krvnej skupiny rodičov ešte pred párením.