Človek a mačka

 

História vzťahu človeka a mačky je bohatá na mnohé rozporuplné peripetie. Postoje ľudí k mačkám sa neustále menili, od kultového zbožšťovania, bezhraničnej lásky a obdivu až po extrémne prejavy animozity vedúce k ich prenasledovaniu a zabíjaniu. Je zrejmé, že kľúčovú rolu v tomto vzťahu zohrávali špecifické socio-kultúrne faktory vývoja ľudskej spoločnosti. Práve zmena spôsobu života ľudí z kočovného na život v stabilných sídlach spolu s rozvojom poľnohospodárstva vytvorili základné predpoklady pre domestikáciu mačky.

Počiatky chovu mačky
Tak ako je staroveký Egypt považovaný za kolísku ľudskej civilizácie, nachádzame tu tiež najrozsiahlejšie dôkazy o zdomácnení mačky a počiatkoch jej chovu, ktoré spadajú do obdobia približne 4 tisíc rokov pred n.l. Úrodné polia a bohaté sýpky situované v okolí sídiel Egypťanov priťahovali nielen veľké množstvá hlodavcov, ale aj ich prirodzených nepriateľov – voľne žijúce divoké mačky. Tieto podmienky a spôsob obživy mačky však vyžadovali tesnejší kontakt s ľuďmi, ich príbytkami ako aj s inými druhmi zvierat a ďalšími mačkami. S novým prostredím sa najlepšie dokázala vyrovnať mačka divá plavá – Felis silvestris lybica.

Možno sa domnievať, že nielen jej užitočnosť ako lovca obávaných škodcov, ale tiež príťažlivý vzhľad spôsobili, že ľudia mačke sprístupnili svoje domovy a dokonca sa ujali opatery jej mláďat. Nadbytok potravy, pohodlie, teplo a bezpečné zázemie priali jej vysokej reprodukcii a súčasne podnietili celý súhrn zdanlivo malých, ale z hľadiska domestikácie veľmi podstatných zmien. Mačka divá tak postupne strácala plachosť až sa z nej vyvinula mačka domáca - Felis catus.

Mačka ako spoločníčka človeka
Za významný zlom vo vzťahu človeka a mačky považujeme jej prijatie za člena ľudskej rodiny. Prvé dôkazy o prítomnosti mačky v kruhu rodiny patria do obdobia okolo r.2000 pred n.l. Približne v tom čase zároveň dochádza k začiatkom jej kultového uctievania a známeho zbožštenia, ktoré v ľudských dejinách nemá obdobu. Aj keď Egypťania vývoz mačiek zakazovali a prísne strážili, nezabránili ich pašovaniu a rozšíreniu do ďalších krajín a kontinentov.

Napriek svojej nespochybniteľnej užitočnosti pre človeka, zohrávala mačka v kultúrach jednotlivých národov sveta veľmi rôznorodé až krajne protichodné roly a postavenie. Kým, napríklad, v ázijských krajinách sa mačka všeobecne tešila úcte a dobrému menu, v stredovekej Európe upadla do hlbokej nemilosti a bola obvinená zo spojenectva s temnými silami a diablom. Spoločným menovateľom týchto negatívnych postojov bolo zväčša nepochopenie prirodzenej podstaty mačky a mylná interpretácia niektorých prejavov jej správania.

Nová kvalita vzájomného vzťahu
V posledných desaťročiach sa náš vzťah k mačkám a ich postavenie ako domácich maznáčikov výrazne zmenili. Popularita mačiek neustále narastá a v niektorých vyspelých krajinách dokonca prekonáva obľúbenosť psov. Tento trend súvisí so zmenami životného štýlu moderného človeka a paradoxne tiež so zvyšujúcimi sa nárokmi na prácu a čas. Mačky majú pre ľudí čoraz väčší emocionálny význam a hodnotu, čo vedie ku snahám lepšie ich poznať a porozumieť im. Základom úspechu v tomto smere je pochopenie špecifického charakteru domestikácie mačky. Na rozdiel od iných domácich zvierat, mačka nielen že rozhodla o svojom zdomácnení sama, v skutočnosti nebol tento proces nikdy celkom zavŕšený. Mačka si aj naďalej ponechala veľkú mieru nezávislosti a najmä schopnosť prežiť aj bez pomoci človeka.

Napriek prehlbujúcej sa intimite vo vzájomnom vzťahu s človekom, ostáva mačka sama sebou. Pre mnohých z nás možno práve táto jej vlastnosť spolu s inteligenciou a krásou dodávajú mačke punc noblesy a neodolateľnej príťažlivosti.

 

Text© PhDr. Mária Malíková

In: Magazín chovateľa 1/2005