BRI n - britská čierna mačka, nar. 23.5.2007
Rodičia: IC Hopsy British Velvet*CZ, BRI b Die Nieve Champagne Belle Endless Infinity*SK, BRI fs Rodokmeň... , krvná skupina "A".
Ako som sa presťahovala do nového domova Keď som mala 15-násť týždňov, zastavil sa u nás akýsi pár. Z bezpečnostných dôvodov som zahájila ústup. Keď som sa však lepšie prizrela spod postele, uvedomila som si, že týchto dvoch poznám - boli ma pozrieť ešte ako veľmi malinkú a ten pán mi stále blýskal do očí. Tvárili sa teraz strašne podozrivo a keď ma konečne dohnali v izbe, oči im pri pohľade na mňa stále žiarili. Nechápala som to, ale ani som sa nenazdala, už ma nakladali do prepravky. |
 |
 |
Cestu autobusmi a trolejbusom som zvládla v pohode. Po príchode ma títo ľudia nechali najskôr v tme pred nejakým bytom, potom ma veľmi rýchlo preniesli dnu do jednej miestnosti, prepravku otvorili a išli preč. Hmm, to sa mi nejako nepozdávalo! Pre mňa úplne nové prostredie a navyše tu bol cítiť pach cudzej mačky. Ale čo už, záchodík mi sem doniesli, misku s vodou tiež a našla som i granule k žraniu. Neboli síce také isté, aké som žrala doposiaľ, ale tieto chutili tiež dobre. Potom chodili ku mne na striedačku a zakaždým mali na sebe čerstvý pach tej cudzej mačky. Noo, vyzerá to tak, že toto je ten nový domov, o ktorom mi posledné dni panička vravela a zrejme i títo noví ľudia budú moji noví páničkovia. Uvidím teda, ako sa vyfarbia... |
Ráno páničkovia prišli po mňa a zobrali ma do ich spálne. Fúú, ďalšie nové miesto pre mňa, rýchlo ho celé prečuchám! A tá mäkká perina, krása! Ešte kým úplne zatvorili dvere spálne, všimla som si, že v byte je skutočne nejaká iná mačka a teraz sa celkom nedôverčivo približovala do miestnosti, z kade ma páničkovia zobrali. Je už dospelá a bude to asi tunajšia šéfová, už sa teším! Vzhľadom na to, že som nesmierne zvedavá, prekutrala som všetky zákutia spálne. Pri absolvovaní jedného z početných okruhov po izbe, som si všimla pootvorených dverí, a tak som neváhala a išla som rýchlo nájsť v byte tú domácu mačku. Vbehla som do obývačky, a tam som ju vzhliadla. Aj ona si ma všimla, no na moje veľké prekvapenie, nebola zo mňa veľmi nadšená. Povedala by som, že bola dooosť naštvaná - nafučaná, naježená, div ju nešlo roztrhnúť! Vraj čo to má znamenať, čo tu hľadám a že nech okamžite zmiznem a podobné drísty na mňa spustila. |
|
|
Čo sa zbláznila, však ja som sem neprišla z vlastnej vôle! No ale čo, ja si veru z toho hlavu robiť nebudem - ešte je tu toho veľa na preskúmanie. ... a hľa, aj kadejaké hračky tu majú, paráda! ... a tamto je nejaká hrkálka! ... a tu zase moje obľúbené malé myšky! Fantázia, tu sa mi bude suprovo žiť. Teda pokiaľ ma tento zabijak malých čiernych mačiatok nezožerie aj s nimi... Hrala som sa až do samého večera. Tá obluda, čo ju oslovovali Pásavka, bola čoraz doternejšia a stále sa viac a viac približovala. Raz mala problémy s tým, že to sú jej hračky a že nesmiem piť jej vodu a nech ma ani nenapadne sa približovať k jej škrabadlu a frflala stále na to, že ma jej páničkovia hladkajú. Mačky zlaté, to by som neverila, že môže existovať takto sebecké zviera medzi nami! A ak som náhodičkou odvrkla, alebo som práve hneď neuposlúchla, normálne sa na mňa zahnala tou svojou labizňou! No neviem, neviem, asi mi tu bude ešte horúco!... Skončil deň, tú Pásavku si páničkovia zobrali so sebou do spálne a ja som v obývačke zostala sama. S hračkami, veľkým škrabadlom a kopou priestoru na blbnutie. Super! Ďalší deň, tuším to volajú nedeľa, som sa hrala na bohovom chlpatom oranžovom koberci pred loggiou, keď som z ničoho nič dostala poza ucho od Pásavky. |
Ani neviem kedy a odkiaľ sa tu nabrala. Začala však byť drzá a doslova po mne štartovala. To sa mi neľúbilo, musela som sa brániť. Ešte šťastie, že tam boli páničkovia a Pásavku okríkli. Ďalšie ráno ma pániček zobral so sebou do roboty. Cestovala som prvý krát električkou! Ale poviem vám, nebolo to bohvie čo - strašne to hučalo, triaslo a bol tam kadejaký smrad. Pániček má svoju kanceláriu zariadenú vkusne, je veľká, bielo modrá a plná kvetov. Tie sa páčia aj mne. Ukázal mi, kde mám záchodík, ktorý som si rýchlo označila, pripravil mi vodu i granulky a potom sme išli obaja pracovať. Pániček niečo ťukal do počítača a ja som mala plné ruky práce so spoznávaním zase nového prostredia a nových pachov. Sem - tam som ho pootravovala, keď som sa dostala na stôl, aby náhodičkou nezabudol, že ma tu má. Takto to išlo až do večera a nasledovala cesta domov. |
|
|
Panička doma ešte nebola, len tá blbá mačka. Teda ja sa na ňu ani nehnevám, asi by som bola tiež naštvaná, keby som mala všetko pre seba a potom by som sa musela o to s niekým deliť. Skúsim, napriek jej vrčaniu a syčaniu, dať jej najavo, že dominantu jej zvieraťa akceptujem a že nemusí vo mne vidieť súpera. Aj páničkovia jej to dookola vyprávajú. Vidieť, že ju majú nesmierne radi a ja dúfam, že si tiež zaslúžim toľko pozornosti. Moje plány sa však začali rútiť celkom rýchlo. Páničkovia sa stiahli večerať do kuchyne a nás (hmm, teda mňa!) tu nechali napospas tomu pásikavému zloduchovi. Zase to začalo vrčaním, syčaním a nadrapovaním sa, no keď jej hysterické výpady začali byť dosť nepríjemné, aj som musela kričať o pomoc. Neviem, čo sa stalo, ale páničkovia teraz vôbec nereagovali a Pásavku ani len neokríkli! Uff, vidím, že jediná obrana bude skutočne ústup a plné podriadenie sa. Takto to šlo až do neskorého večera, keď páničkovia išli spať. Našťastie nechali poodchýlené dvere na spálni. Pásavka za mnou kričala, že tam mačky nesmú, ale práve preto to bolo lákavejšie. Však čo, napokon i oni sami ma tam raz zobrali. Navyše mi pániček sľúbil, že aj keď idú spať, bude dávať na pol ucha na mňa pozor a teraz tu tvrdo chrápe. A tak som snorila kade tade a aj som sa pod perinu dostala. Také krásne teplučko tam mali. Ale treba rýchlo vytunelovať von, aby ma pániček nepripučil. Uff, on sa prebudil! Sakra! Hmmm, jemu to nevadí, smeje sa. A hladí ma. Fajn, super. Tak idem ešte pozrieť tú šnúrku z toho stroja, čo má pániček na nočnom stolíku. A skúsim mu postláčať i niečo na mobile. Vŕŕŕŕ! Jéé, zle je, šéfová prišla! Prekonala zákaz a prišla mi zase vysvetliť, že si dovoľujem priveľa. Našťastie ju to dlho nebavilo a radšej dala prednosť mäkkej perine a obsadila ju len pre seba. Môj bol teda nočný stolík. |
Ráno sa pániček prebudil, pohladil mňa i Pásavku a išiel nám nachystať nejaké dobroty do misky. Vie, že mne musí nachystať toho veľa, pretože som veľký jedák a viem sa poriadne napráskať. Pripravil mi i malý záchodík, že ten je iba môj. Asi by som sa z toho mala tešiť, ale celkom to nechápem, pretože by som rada chodila na ten, kde Pásavka. Je podstatne priestrannejší a navyše má i strop a tak ma tam nikto nevidí. |
 |
 |
S odstupom času konštatujem, že to ráno pokračovalo potom štandardne, tak ako každé pracovné ráno pre páničkov - doplniť naše žrádlo, vodu, trochu nás popučiť, umyť sa, obliecť a rýchlo do roboty. My sme tu potom samé, keď ma práve nepreháňa šéfová, tak ju zase ja podpichujem a dožadujem zábavu. Nie je už na mňa taká nevrlá, pochopila, že ma z tadeto nevyženie a snáď i to, že môžeme byť dobré kamarátky. Síce ma ešte na najvrchnejšiu priečku škrabadla nepustí, som však už o dosť väčšia a tak verím, že ju čoskoro premôžem... |
Výstavné úspechy:
MVM Olomouc, december 2007, V2 a V1 (trieda juniorov 6-10)
MVM Bratislava, január 2008, 2 x V1 (trieda juniorov 6-10)
MVM Žilina, apríl 2008, V1, CAC
Majiteľ: Ing. Jaroslav SVOBODA, tel.: 0908 741 028, e-mail: svoboda.jaroslav@gmail.com